logo_sm
Ti, kteří mohou, se mají postarat o ty, kteří nemohou.
A někdo musí promluvit i za ty, kteří nemají hlas.

Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)

Na Slovensku rapídne klesá úroveň vzdelanosti aj vzdelávania.

Komu (a prečo) to vyhovuje?

Mgr. Richard Sťahel, PhD

Mentálne, kognitívne a vôľové predispozície na univerzitné štúdium má údajne len trinásť percent populácie. Lenže aj keby ich malo napríklad aj tridsať percent, stále by to znamenalo, že prevažná väčšina súčasných slovenských vysokoškolských študentov sa snaží o niečo, čo pri najlepšej snahe nemôžu zvládnuť.

Foto: Xin Li 88

Foto: Xin Li 88

Množstvo študentov a nastavenie systému financovania slovenských univerzít spôsobuje, že sa úroveň vzdelávania a jeho výsledok prispôsobuje práve tej prevažnej väčšine študentov, ktorá na štúdium nemá predpoklady. Apel, aby univerzity prispôsobovali svoje študijné programy i vedecké aktivity požiadavkám trhu, celý problém len zhoršuje – skutočné vzdelanie nie je trhová komodita.

Výsledkom je nivelizácia a úpadok úrovne vzdelávania, a teda aj skutočnej vzdelanostnej úrovne spoločnosti. Kvantitatívny ukazovateľ percenta vysokoškolsky vzdelanej populácie z celkového počtu obyvateľov sa tak stáva nič nehovoriacim číslom.

Vzhľadom na úpadok stredného a základného školstva však súčasný systém vysokoškolského vzdelávania zabezpečuje, že sa študenti dostanú k informáciám a poznatkom, ktoré mali pre dvoma desaťročiami maturanti. Ovplyvnenie toho, či si ich študenti osvoja a budú ich vedieť aj zužitkovať, prípadne tvorivo rozvíjať, však nie je v moci ani kompetencii univerzít.

Štúdium ako záchranná sieť

Čoraz vyššia miera nezamestnanosti absolventov stredných škôl naznačuje, že univerzity plnia v čoraz väčšej miere sociálne a socializačné úlohy, teda úlohy, ktoré ešte pred dvoma desaťročiami plnili inštitúcie základnej vojenskej služby a prvého zamestnania. Počas štúdia na vysokej škole majú totiž študenti viac času na osvojiť si také zručnosti, ako je plnenie povinností, ktoré nie sú nijako zábavné alebo napĺňajúce, rešpektovanie spoločenskej hierarchie a aj prvé pracovné návyky. Väčšina študentov totiž počas štúdia absolvuje aspoň niekoľko brigád. Málokedy sa síce týkajú odboru, ktorý študujú, ale to súčasný pracovný trh, až na niekoľko špecifických odborov, aj tak nezaujíma. Študenti navyše nefigurujú v štatistikách nezamestnaných a nepoberajú ani sociálne dávky, čo vyhovuje ktorejkoľvek vláde, takže napriek ustavičnej kritike univerzít zo strany politikov sa zatiaľ nijaká vládna garnitúra neodhodlala na skutočnú zmenu systému, ktorý, napokon, sama vytvorila.

 


Mgr. Richard Sťahel, PhD. je vysokoškolský učiteľ, vedúci Katedry filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Kontakt: martam @ martam . sk | Webmaster: Fidel