logo_sm
Ti, kteří mohou, se mají postarat o ty, kteří nemohou.
A někdo musí promluvit i za ty, kteří nemají hlas.

Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)

Mnohí novinári „mali“ poškodiť slovenčinu. Alebo ju poškodili údajne? Či jej škodia naozaj?

Malosť nevzdelanosti

Marta Moravčíková

Foto: Anthony Carlucci

Mal udávať známych. A prečo neudával?

Takúto otázku evokuje medzititulok v článku istého slovenského denníka. Podľa logiky spisovnej slovenčiny z neho totiž vyplýva, že človek, ktorého sa to týka, v tomto prípade šéf významného štátneho úradu, MAL udávanie v náplni práce. De facto teda robil to, čo MAL robiť.

Autorka článku ho však za to výdatne kritizuje...

Ak uvážime ďalšiu formuláciu z textu, teda že MAL udávať svojich kamarátov, je kritika namieste. Hoci by mala, nemieri však rovnako ostro na tých, ktorí mu podľa logiky titulku prikazovali, že MÁ udávať...

Uspokojme sa však s autorkiným uspokojením, že kritizuje súčasných nadriadených. Uspokojme sa i s tým, že ani ona, ani editori či jazykoví redaktori média zrejme nepoznajú pojmy vraj, pravdepodobne či údajne, ktoré vyjadrujú skutočnú podstatu toho, čo chcela povedať.

Riadny galimatiáš, čo poviete? Bohužiaľ, vôbec nie je ojedinelý.

Čo zaň môže a kto je zaň zodpovedný?

Špeciálne v prípade trápneho „malstva“, či skôr maloštsva, najmä policajná (ale aj poslanecká) hantírka, ktorou nás denne zaplavujú predovšetkým hovorcovia (!!!) príslušných ministerstiev?

A všeobecne?

Fakt, že tí, ktorí si ešte pamätajú, že v médiách sa, s vedomím svojho obrovského vplyvu na respondentov, dbalo na čistotu jazyka, pomaly vymierajú?

Vytláčanie profesionálne dobre pripravených novinárov a aj jazykových redaktorov zo všetkých médií?

Čoraz väčšie úsilie mediálnych magnátov dosiahnuť vyšší zisk s ustavične menším počtom ľudí?

Insolventnosť mnohých vydavateľov kníh, ktorí nemôžu platiť dobrých jazykových redaktorov?

Bezbrehé a v konečnom dôsledku aj im škodiace sebavedomie súčasných pracovníkov médií a nadutosť na vlastnú dutosť?

Zaplienenie mediálneho jazyka výtvormi nevzdelaných blogerov a (aj) jazykovo nevzdelaných politikov?

Móda, ktorá velí vydávať neznalosť za výdobytok demokracie a slobody?

 

Otázky, na ktoré MALI dávno hľadať odpovede tí, ktorí médiám vládnu. A ktorí sa MALI postarať predovšetkým o to, aby ich nebolo potrebné klásť. Pravda, nie likvidovaním kritiky, ale skvalitňovaním (aj) jazyka vo svojich médiách. A nie iba pre jeho čistotu, ale aj pre zrozumiteľnosť toho, čo hovoria.

 

Dôvetok

Len tak mimochodom – jedna zo správ denníka informuje, že istý čitateľ zaznamenal na jednej križovatke za 35 minút viac ako 20 priestupkov. Čitatelia v nej pritom zároveň mohli na pár riadkoch nájsť najmenej päť prehreškov voči slovenčine, vrátane v súčasnosti onoho populárneho „malstva“: Napríklad: „chodci, ktorí MALI ísť v rozpore s predpismi na červenú, dopravné pravidlá neporušili“. Kto im to prikázal, a prečo nešli, ak ísť MALI? (Pozn. mm) V inom článku viac ako 10 gramatických či logických nezmyslov... Napríklad:

 

Nová vláda je pri moci osem mesiacov, ale XY stále neodvolali.

Vracia sa azda do slovenčiny onikanie?

 

Viete, že úrad udelil viacero podozrivých previerok?

Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka znamená previerka kontrolu, revíziu, prieskum. Možno ju teda urobiť a potom vydať rozhodnutie o jej výsledku.

Ak akceptujeme, že pojem udeliť znamená podľa toho istého slovníka, ale aj podľa logiky, dať (ako výhodu, ako právo a pod., udeľuje sa napríklad výnimka), je slovné spojenie udeliť previerku, a ešte k tomu podozrivú či pochybnú, poriadny nezmysel.

V tomto prípade NEMAL úrad previerku udeliť, ale ju MAL najprv urobiť a po nej MAL vydať osvedčenie o jej výsledku. Konkrétne o tom, či je onen výsledok v prospech, alebo v neprospech preverovaného.

Kontakt: martam @ martam . sk | Webmaster: Fidel