logo_sm
Ti, kteří mohou, se mají postarat o ty, kteří nemohou.
A někdo musí promluvit i za ty, kteří nemají hlas.

Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)

Zabudnuté pripomienky

Povstania

Marta Moravčíková

Je obyčajná augustová streda, akurát studená viac, ako by sa na dvadsiateho siedmeho patrilo. Že vetristá, to je v hlavnom meste Slovenska celkom normálne. Že ťahá k dažďu, to je tohto leta normálne tiež. Mám v meste akési vybavovačky, keď mi v mobile cinkne esemeska. „Ak nebude liať, idem na Nám. SNP. Nemáte podobné úmysly? VH.“ Prečo nie, vravím si potešená možnosťou stretnutia so skvelou prekladateľkou z ruštiny, výnimočnou osobnosťou Vierou Hegerovou. Vybavovačky mám náhodou doslova pár krokov odtiaľ, takže ľahko spojím užitočné s príjemným. Nad tým, prečo práve Námestie Slovenského národného povstania, neuvažujem. Volám, že fajn, som v meste, môžeme sa stretnúť. Kedy? Vraj dačo pred šestnástou pred „Manderlom“, vtedy sa oslavy začínajú. Až teraz mi svitne: Bratislava predsa oslavuje 70. výročia vypuknutia Povstania o dva dni skôr ako Banská Bystrica. A ako sa ukáže pred pamätníkom na námestí, aj oveľa, oveľa nenápadnejšie. Najmä však takmer bez účasti Bratislavčanov. Členov ochranky (pretože svoje si k pamätníku prišli povedať všetci tí, ktorým sme kedysi hovorili papaláši) je takmer viac ako bežných účastníkov. Kdeže sú tie davy s kľúčmi z osemdesiateho deviateho, alebo síce trochu redšie, ale aj tak dosť početné z neskorších rokov, keď učitelia či zdravotníci prišli vyjadriť s výsledkami svojho novembrového štrngania nespokojnosť...

70. výročie SNP Monika Haima Kovacova

Pamätník SNP v Banskej Bystrici
Foto: M. H. Kováčová

To, čo sa tam deje dnes a že sa oslavuje, zaujíma málokoho. Akurát žobráci, ktorých hojnosť sme si s na tomto námestí vyštrngali tiež, obsmŕdajú v nádeji, že im čosi kvapne, oslava-neoslava.

My s pani Vierou završujeme tú svoju súkromnú v neďalekej kaviarni a ja žasnem, ako podrobne si moja spoločníčka pamätá dni zo svojho detstva v Banskej Bystrici, keď tam vypuklo Povstanie a jej otec-učiteľ sa do neho prihlásil ako dobrovoľník, dôstojník v zálohe, ako ho ešte predtým prišli požiadať vojaci (jeden blondiačik s červenou šatkou na krku, vidím ho ako dnes, spomína moja spoločníčka) pomohol zorganizovať mladých na vynášanie zbraní na Prašivú, ako aj ona s ostatnými deťmi zvolávala po domoch dobrovoľníkov...

Rozhovor-oslava. Malá súkromná oslava SNP. Inak ho oslavujem inak – vždy 29. augusta posielam esemesku s blahoželaním spolužiakovi a kolegovi, spisovateľovi Michalovi Záletovi. Robím to odvtedy, ako som si prečítala jeho romány stvárňujúce vojnu a Povstanie – Nepokojná dolina, Mŕtvi neklamú, Bratia v dažďoch a Bratia vo víchrici. Sú takým strhujúcim čitateľským zážitkom, že sa im v mojich očiach nevyrovnalo nič, čo som dovtedy ani potom o tejto téme čítala.

Tohtoročný 29. august je v Bratislave slnečný, esemesku som poslala a popri robote počúvam rozhlas. Ladím a začujem, ako moderátor RTVS ohlasuje, že „nasleduje spev štyridsiatich štyroch chlapov z povstaleckých obcí Vernár, Telgárt, Šumiac a Pohorelá“. V tom okamihu si, akoby nenáležite, spomeniem na 44 popravených príslušníkov Trenčianskeho 71. pešieho pluku v srbskom Kragujevci počas prvej svetovej vojny. A na dcéru jedného z nich, o ktorej a o tom, o čo všetko ľudí oberá vojna, som pred rokmi napísala reportáž Anna, neplač! Vzápätí sa s uspokojením dozvedám, že presne štyridsaťštyri chlapov z povstaleckých obcí pozvali organizátori osláv SNP preto, aby si spomienkou na slovenských vojakov, ktorí proti vojne povstali tiež a ktorých za to 8. júna 1918 popravili, pripomenuli sto rokov od začiatku prvej svetovej vojny. Moja reportáž, je teda v istom zmysle stále aktuálna, a tak ju chystám na opätovné zverejnenie. Sotva končím s prípravou, príde mi e-mail s linkou na varujúce komentáre a varovné reportáže z vojny na Ukrajine. Čítam, pozerám, meraviem a spolu s hrdinkou reportáže Anna, neplač! sa pýtam: Či sa to vari nikdy neskončí?

Kontakt: martam @ martam . sk | Webmaster: Fidel