Cez uši do duší
Terézia Vansová
Foto: Archív
Mimoriadnosť, ktorou bude žiť niekoľko desiatok ľudí, sa udeje v Hlohovskej knižnici, spoluorganizuje ju miestna Únia žien. Volá sa Vansovej Lomnička a je to okresné kolo súťaže recitátoriek v prednese poézie a prózy. A pretože básne, ktoré môžem počuť, vo mne rezonujú silnejšie ako „iba“ čítané očami, neváhala som si za nimi zacestovať.
Je krátko pred pol piatou. Pár minút do začiatku využívam na prehrabúvanie v starších knihách, ktoré knižnica ponúka po symbolických desať centov, aby sa nazbieralo na nové knihy a – neuveriteľné: prvá mi príde pod ruku novela Terézie Vansovej Julinkin prvý bál. Hoci ju mám dávno prečítanú, v tejto situácii mi to pripadá ani akési znamenie a jednoducho ju nemôžem nekúpiť. Neskôr sa ukáže, že tá kúpa mala naozaj zvláštny význam.
Nič sa nedeje, poézia trvá
Zaplatím a idem za vôňou skvostných koláčikov, ktoré hlohovské ženy nachystali pre recitátorky aj pre hostí dnešného podujatia. Spoločenská miestnosť knižnice je takmer plná. Zatiaľ, až na kameramana Hlohovskej televízie, samé ženy, no šum vravy svedčí o tom, že si stačia. Zrazu vrava tíchne – prichádzajú porotkyne. Bývalá riaditeľka knižnice Eva Úradníková, herečka a rozhlasová režisérka Ria Páldiová, rozhlasová herečka DarinaVašíčková a súčasná šéfka knižnice Helena Pekarovičová. Predsedníčka únie žien Oľga Mičková chce súťaž už-už otvoriť, keď jej šéfka knižnice ponúkne do scenára dievčatko v blýskavom klobúčiku. Malá dievčinka je tiež recitátorka, čo keby zarecitovala, hoci mimosúťažne, aj ona? Prečo nie? A tak popoludnie otvára poézia pre deti od Márie Rázusovej-Martákovej v podaní Ninky Kollárovej. A potom už recituje Elena Vančová z Maduníc, Oľga Branická z Leopoldova a Hlohovčanky Jozefína Poláková a Nina Kramárová.
Slovo strieda slovo, báseň báseň (próza tento rok súťažiace neoslovila), občasné zakolísanie či výpadky pamäti sa nerátajú. Porotkyne vedia takéto potknutia vyplývajúce zvyčajne z trémy elegantne zmazať a dodávajú súťažiacim odvahu pokračovať úprimným povzbudením: Nič sa nedeje, to sa stáva, začnite znova. Začnú a obecenstvo objímajú verše Jána Smreka, Miroslava Válka, Františka Schelingera a Milana Rúfusa. Potlesk strieda potlesk, koniec. Teraz príde k slovu porota.
Nikto nie je posledný
Štyri dámy hodnotiace štyri súťažiace nemajú ľahkú úlohu. Porovnávajú si poznámky, názory, debatujú. Dlho najmä o recitátorke Válkovej básne, ktorá, zatiaľ neveľmi skúsená (aj keď nie vekom), recitovala síce s trochu tvrdým akcentom (predsa len, sme vo Fraštáku...), ale zato vrúcne, srdcom. A to sa, na rozdiel od techniky prednesu ani peknej mäkkej slovenčiny nedá naučiť. To človek v sebe buď má, alebo nie. Je to dar, ktorým recitátorka obdarúva nielen poslucháčov, ale aj poéziu. Hoci jej veľmi tlieskali (vrúcnosť obecenstvo vycíti) zatiaľ to na cenu, a teda na postup do krajského kola nie je. Ale o rok, keď bude na sebe pracovať, možno. Porota rozhodla, vracia sa do maličkej sály, kde počas jej rozhodovania hrali a spievali (výborne) členovia a členky folklórnej skupiny Šulekovo.
Kým oni si zašli na pripravené koláčiky a kávu, porotkyne hodnotia výkony a vyhlasujú víťazky. Sú dve. Život to totiž zariadil tak, že dve sú aj Vansovej Lomničky. Finále jednej je v Banskej Bystrici, druhej, ktorá si dala prídomok „naša“ v Starej Ľubovni. A tak Nina Kramárová postupuje do krajského kola v Galante a Elena Vančová do Trnavy.
Kým recitátorky počúvajú pochvaly aj rady porotkýň, čo kde a prečo majú zlepšiť a víťazky prijímajú blahoželania, uvedomím si, že mám v taške Vansovej Julinkin prvý bál. Možno si z Vansovej Lomničky odniesť symbolickejšie ocenenie ako Vansovej novelu? A tak na predsádku knihy napíšem pár slov, dátum a Julinkin prvý bál mení majiteľku. Je to moje ocenenie pre recitátorku vrúcneho no zatiaľ nevybrúseného prednesu silných Válkových veršov. Chytil za srdce aj členky poroty, ibaže tá musela pri hodnotení prihliadať aj na techniku prednesu, na ktorej ešte musí súťažiaca popracovať. Iste sa to podarí, pretože takmer ako ďalšiu osobnú cenu dostáva ponuku od Heleny Pekarovičovej, ktorá je tiež recitátorka, že jej pomôže prednes cibriť.
Koniec. Vansovej Lomnička pokračuje v Hlohovci neformálnou zábavou a ja pokračujem domov. Keď vo vlaku na chvíľu zaznie kúsok vysielania Slovenského rozhlasu, hľadám si miesto v inom kupé. Aby som nepočula... Moderátori tohto média, kedysi vychýreného svojou skvostnou slovenčinou a vybrúseným profesionálnym prejavom totiž na cibrenie svojich výkonov rezignovali. Podľa toho, ako sa vyjadrujú, o nijaké cibrenie nestoja...
P. S.: Únia žien v Trnave ponúkla hlohovskej možnosť poslať na krajské kolo Vansovej Lomničky ešte pre jednu recitátorku. A tak bude v Trnave súťažiť (a zbierať skúsenosti) aj pani Oľga Branická.