Modlitba

Photo: baldbrian (flickr.com)

Zloba, závisť, zášť, strach a svár, ty ať pominou. Ať už pominou...

Nepochybne sa ešte mnohí pamätáme na pátos, oduševnenie, ale aj úprimnosť, s akou sme v našej epoche najmenej dvakrát tlieskali ušľachtilej túžbe z pesničkovej Modlitby českej speváčky Marty Kubišovej. Mnohí, ako deti dojčené myšlienkovým posolstvom rozprávok, boli presvedčení, že keby sa svet dokázal zbaviť týchto piatich ziel, nemalo by už živnú pôdu nijaké ďalšie. Skúsenejší skeptici si však mysleli svoje. Existuje totiž zlo nad všetky ostatné silnejšie a strašnejšie. Hlúposť. Zlo strašnejšie o to, že sa ho nemožno zbaviť ani dobrotou, ani silou vôle, a neraz, žiaľ, ani vzdelaním.

Hlúposť vo svojej koncentrovanej podobe je totiž okrem podstaty, ktorá ju charakterizuje, zvyčajne spojená aj s istou obmedzenosťou a značnou dávkou citovej tuposti. A práve tým je pre svoje okolie smrteľne nebezpečná.

Pretože ak je niekto na niekoho zlý, ak mu pripravuje peklo na zemi a vymýšľa na jeho adresu stále dokonalejšie zlomyseľnosti, presne vie, čo robí. Uvedomuje si dôsledky svojho konania, a ono sa tak pre postihnutého stane v istom zmysle čitateľné, a tým o čosi menej nebezpečné. Vie, čo môže čakať a podľa toho sa zariadi.

Ak však niekto ubližuje len z hlúposti, z neschopnosti domyslieť dôsledky svojich rozhodnutí, činov či konania, je to katastrofa. Nikdy a nikto (pretože predovšetkým on sám) totiž nevie, kedy a čo od neho možno čakať. Kedy s nevinným pohľadom, bez toho, že by si toho bol vedomý, podrazí nohy, vrazí nôž do chrbta, urobí osudné vražedné rozhodnutie a v presvedčení, že koná pre dobro tohto sveta si ešte aj radostne pomädlí ruky. A pomädlí si ich ešte aj vtedy, ak vďaka svojej hlúposti zasiahne spolu s tým, kto je jej primárnym terčom, aj seba.

A tak, byť pani Kubišovou, pridala by som si do modlitby prosbu, aby sa na svete minula a pominula zo všetkého najskôr hlúposť. S tým ostatným by sme si zrejme poradili podstatne ľahšie.


P. S.

Tento stĺpček vyšiel pred dvadsiatimi rokmi vo vtedajšom denníku Práca. Je hrozivé, že je stále aktuálny. A je ešte hrozivejšie, že dôsledkom toho, o čom je v ňom reč, sa nemúdro rezignovane podriaďujeme.