Padnuté kvety
Keď musím hádzať do koša k odpadkom zvädnuté kvety, čo sa ešte donedávna pyšne alebo aj skromne vypínali vo váze, vždy mi je trochu smutno. Akoby s nimi umierala aj milá udalosť, ktorá sprevádzala ich prítomnosť v mojom živote. Prázdna váza je ako opustený človek.
Keď idem po ulici a vidím na zemi poodlamované hlavičky ruží, ufúľané klinčeky alebo povädnuté lístky pivoniek, pogniavenú margarétku či georgínu aj so stopkou, je mi ešte smutnejšie. Tie spadnuté kvety sa svojho veľkého okamihu vo váze ani len nedočkali. Skôr, ako mohli byť svedkami malého príbehu o darovaní, radosti, láske alebo spomienke, skončili kvôli čímsi nepozorným rukám na dlažbe chodníka.
A tak keď naďabím na taký spadnutý kvet, nikdy neodolám a vždy ho zodvihnem. Zavše je už neskoro a kým prídem do práce či domov, prinesiem už len stopku s niekoľkými lístkami, ktorej nepomôže už ani prvá pomoc vody, ale častejšie ma hlávka kvietka plávajúceho na vode v miske, pretože do vázy je jeho stopka prikrátka, pár dní teší. Veľa kvetov z ulice už takto dožilo svoj život na mojom písacom stole. A nedávno som si takto priniesla kvet – spojenca.
Bolo to uprostred týždňa, keď som sa, ovešaná taškami, náhlila domov. Vtom ma v ruchu ulice pristavila na chodníku sa povaľujúca malá ufúľaná gerbera. Bola celá, len trochu kratšia, než sa tieto vznešené kvety zvyčajne režú a bola už riadne poznačená prachom ulice. Zdvihla som ju celkom automaticky, tak ako to so spadnutými kvetmi robievam vždy, a vzápätí som zachytila pohŕdavý úškrn muža neurčitého veku. Možno sa uškŕňal preto, že bol priveľmi nóbl, možno sa mu zdalo, že som sa po kvet zohla zo skúposti, možno to bol hygienik, ktorému sa zdalo nebezpečné dvíhať zo zeme kvet plný pouličného prachu. Neviem, čo si myslel, ale určite sa pohoršil, lebo k pohŕdavému gestu ešte aj neveriacky pokrútil hlavou.
Ja som si však gerberu aj tak vzala, dala do vázy a denne na ňu sprisahanecky žmurkám. Stali sme sa spojencami. Usmieva sa na mňa osprchovaná, sviežučká a pekná už druhý týždeň. Napriek tomu, že onen pán ju (a mňa možno tiež) v duchu odsúdil medzi smetie. Nevie, že padnuté kvety vedia byť vďačné práve tak, ako sa vedia mstiť za pohŕdanie.