Pôvodne vyšlo v Nedeľnej Pravde 9. 10. 1992
Ujde to
Z dávnejšieho rozhovoru so spisovateľom Alfonzom Bednárom v istom vtedy renomovanom týždenníku som si okrem pocitu, že sa zhováram s múdrym človekom, zapamätala najmä začiatok. Novinár sa okrem iného pýtal približne takto: „Čo vám prekáža na novinárskom POZERANÍ SA na ...?“ „Nuž, predovšetkým to vaše sa, pán redaktor..." odpovedal spisovateľ a pripomenul, že zvratné zámeno SA nie je súčasťou slovesných podstatných mien, a ak ho k nim predsa len priliepame, dávame na známosť nielen neslávnu znalosť materčiny, ale aj svoju lenivosť hľadať kultivovanejšie vyjadrenie toho, čo chceme povedať. A naša lenivosť hľadať, neochota kultivovať a kultivovať sa, ba až pohŕdanie každým, kto sa zušľachťovať usiluje, sa netýka iba používania rodnej reči.
Čím dlhšie chodím po svete, tým smutnejšie si uvedomujem, že hoci sa mnohí (najmä rečami) hrdíme, aký žiarivý obraz o sebe maľujeme navonok, žiada sa nám podaktorým neraz vyhŕknuť, že – cisár je nahý a že by sme už mohli prestať s potemkinovským (koľký raz!) zatieraním fasád nejestvujúceho a začať s poctivou robotou na základoch možného. Učenie je síce namáhavé a poctivosť tiež neprináša okamžité zisky, no nehrozí, že po prvej búrke, keď sa žiarivé farby roztečú, zostane nám zase len hniloba.
Pravdaže, nie je toho málo, čo sa za posledné roky zmenilo. Či k lepšiemu, alebo horšiemu, závisí od uhla pohľadu a zrejme aj od hrúbky peňaženky. Rozšírila sa predajná sieť, ponuka tovarov i nepodarkov, paleta služieb, podnikateľské i podvodnícke možnosti, hranice tvorivosti i obmedzenosti... Od dlho zakazovaného západu sa učíme naozaj rýchlo. Predsa sa mi však vidí, že ho napriek niekedy až kŕčovitej snahe po kopírovaní nedostihneme ani za storočie. Mnoho podnikateľov i „podnikateľov“, odborníkov i amatérov totiž svojou činnosťou dáva dosť jednoznačne najavo, že sa veľmi málo zmenilo na našom vzťahu k profesionalite. Nepoučiteľní preberáme (ako takmer vždy) len to, čo sa nám hodí. Obchody a obchodíky máme prepchaté všetkým možným, len nie profesionálnou schopnosťou predávať. Ochotne, zdvorilo, so znalosťou tovaru i zákazníkovej psychiky. Noviny, rôzne plagátiky, vizitky v schránkach či reklamné plochy sa hemžia inzerátmi núkajúcimi aj serióznosť, aj kvalitu, no keď im uveríte, „obšťastnia“ vás kvalitou takej kvality, že sa vám zatmie pred očami a perfektnosť sa vám bude zdať iba preludom.
Takmer zakaždým, keď som v našich končinách počula vysloviť pojem perfekcionizmus, bolo z neho cítiť buď nádych opovrhnutia, alebo náznak podozrenia z duševnej úchylky. Načo sa pokúšať o dôkladnosť? Načo odstraňovať objavené chyby, keď ich okrem nás možno nik iný nezbadá? Načo dodržiavať sľuby, termíny, prípadne slovo, ktorým sme sa zaviazali kamarátovi, keď sa za jeho nedodržanie neplatí? Načo sa trápiť s cizelovaním vedomostí či pokusmi o dokonalosť, keď to „ujde“ aj s menšou námahou? Sotva by nás teraz ktosi presvedčil…
Aspoň v zastrčenom kútiku svedomia by sme však vari mohli aspoň teoreticky pripustiť, že to všetko, do čoho sa nám nechce, ba ani nás do tohoi nik nenút, hoci by mal, je dobré na to, aby sme raz za svoju povrchnosť, lenivosť, lajdáckosť, neochotu kultivovať svoje správanie, vzhľad i vnútro predsa len nemuseli platiť až pridraho. Ono metaforické „ujde to“ by sa totiž poľahky – a ani nie tak neskoro, aby nás to ešte nepríjemne nezasiahlo – mohlo naplniť až prekliato skutočným obsahom.
Foto: gonzo67