A to s kým bankuješ?

Vojtech Moravčík

Chodím po ulici a obzerám si ľudí. Ten je tučný, tá zase vyziabnutá na kosť, mladík s kravatou pôsobí sebavedomo, dôchodca ľahostajne a muž v najlepších rokoch neisto. Každý sa niečím živí a mnohí pred sebou tlačia balvan neistoty.

Koľko asi zarobia, lepšie povedané, čo dávajú a koľko za to dostanú? Predavačka sa snaží predať čo najviac tovaru, ktorý jeden vyrobí, druhý privezie, tretí zasadí, štvrtý pokope a piaty ukradne... Nekonečný kolobeh, ktorý zabezpečuje fungovanie každej komunity.

Naozaj? Ale veď to nefunguje. Na to, aby sa mal niekto dobre, musí byť viac takých, ktorí sa majú horšie alebo priam zle; nehľadiac na to, že takmer miliarda ľudí na svete hladuje. Bez tejto disproporcie to naozaj nefunguje. A aj tak je to balansovanie na ostrí noža, pretože väčšine raz dôjde trpezlivosť a zmier so svojím osudom zavrhne. Potom to zmetie aj špičku, pretože tá je, aj keď si to často nechce pripustiť, závislá od väčšiny a parazituje (a vždy parazitovala) na ľudskom utrpení, dokonca i na vojnách.

Neviem, o koľko viac úžitku prinesie nenásytný bankár alebo riaditeľ takmer štátneho podniku ako ženička okopávajúca repu. A koľko životov by potrebovala ona, aby hodnota jej práce dosiahla na odstupné, ktoré si vrchnosť rozdáva, aj keď svoje inštitúcie často opúšťa pred krachom? Koľko úžitku urobili politici v Európe, keď sa im táto stará dáma rozpadá ako domček z karát?

Prečo bankové domy nenesú nijakú zodpovednosť za svoje hrúbky, ktoré by nedopustil možno ani školáčik s počtovými znalosťami 1 + 1 = 2? Preto.

Pritom všetci bankám poskytujeme svoje viac či menej ťažko alebo ľahko zarobené peniaze, aby s nimi manipulovali, využívali ich, zneužívali a aj pomocou nich tvorili svoj zisk. Ako inak, v tomto kolobehu je to celkom normálne a pochopiteľné. Lenže ak chceme so svojimi peniazmi manipulovať my vkladatelia, musíme paradoxne každú finančnú operáciu so svojimi vlastnými aktívami banke zaplatiť.

A za čo vlastne platíme? Dnes väčšinou za bezhotovostné, automaticky prebiehajúce operácie, ale stáva sa, že aj za „ťažkú manuálnu drinu“, ktorá sa v banke cení nepomerne viac ako okopávanie repy. Ak napríklad potrebujete doklad o transakcii pri bezhotovostnom prevode do Čiech, teta (manažérka pre medzinárodný platobný styk) v našej najznámejšej bankovej inštitúcii ho vytiahne z počítača, opečiatkuje, podpíše a odfaxuje na vami určené telefónne číslo. Váš účet bude za tento bezpochyby náročný bankový úkon ľahší o 16 eur a 60 centov, pre starších – okolo 500 Sk. Pozor, to je iba za potvrdenku. Poplatky za prevod našej i českej banke uhrádzate samostatne.

Summa summarum poslať 1 600.- CZK t. j. v čase prevodu 63,25 € ma stálo: 10.- €, poplatok tuzemskej banke, 16,60 €, poplatok za písomnú informáciu (ktorú som potreboval na deklarovanie úhrady), 9,90 € poplatok za prevod zahraničnej banke (inak by ho musel zaplatiť príjemca). Dokopy 36,50 €. Výborný kšeft!

Pre porovnanie príklad s využitím kuriéra, ktorý by transakciu zaplatil osobne:

Spiatočný lístok na autobus Slovak Lines Bratislava – Praha stojí 24,- €, zvyšných 12,50.- € by som dal kuriérovi-babke okopávajúcej repu, nech si po zaplatení mojej pohľadávky kúpi na Václaváku povestnú klobásu a v mliečnom bare zmrzlinový pohár. Zvyšok programu aj čas návratu by bol v jej réžii. Po návrate z Prahy by som potom na jej otázku: „A to s kým bankujete“ a mávanie potvrdenkou z bufetu na Václaváku (ktorú dostala zadarmo) musel odpovedať:

Predsa so Slovenskou sporiteľňou, babka...