logo_sm
Ti, kteří mohou, se mají postarat o ty, kteří nemohou.
A někdo musí promluvit i za ty, kteří nemají hlas.

Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)

Život je niekedy len ako krížik bez hviezdičky.
Pôvodne vyšlo na Dušičky niekedy v minulom tisícročí.

Od hviezdičky po krížik

Marta Moravčíková

Prešla som v živote už veľa cintorínov. Občas tam každého z nás zaveje. Spočiatku na čas, potom navždy, a tak sme možno zvedaví, akých tam v zemi budeme mať susedov. A čítame z tvrdých dotazníkov života a smrti.

Náhrobné kamene sú ako poviedky, romány či celé ságy v skratke. Stačí mať trochu fantázie a pri jednej prechádzke sa človek stane svedkom mnohých osudov.

By: Pho Tel (flickr.com)

Foto: Pho Tel (flickr.com)

Od začiatku až do konca,
od dátumu po dátum,
od hviezdičky po krížik.

Na celý ľudský život stačí len niekoľko centimetrov. Len čo sa zmestí pár číslic a dve nenápadné znamienka.

Narodil sa a zomrel.

Normálne, však? Tak predsa beží život a tak ho veky vekov v cieli (a veľmi často ešte pred ním) stíha smrť.

Normálne.

A predsa sa človek búri: veď s každým pribudnutým krížom ktosi ubudne. Ktosi i z kohosi – pretože každý koniec bolí. (Aj keď ho prijímame ako fakt, na ktorom stojí všetko živé.)

Lenže sú fakty, čo odporujú i logike smrti. Cintoríny, kde čo ako nevyhnutný majestát konca akoby poprel sám seba. Na hroboch, ktoré splodil, nie je totiž nijaké od – do. Jediný údaj, čo na nich zostal po, a o človeku, je deň, keď prestal žiť.

Lebo sú časy, keď sa krehká niť žitia pretŕha v chvate, ktorý nedovolí hľadať preukazy ani rodné listy, a matriky narodených sú vtedy priďaleko.

A sú časy, keď urbanistiku krajiny strieda architektúra vojnových cintorínov. Je úspornejšia než najúspornejší mrakodrap. Šetrí všetkým – len krížov seje požehnane.

Kontakt: martam @ martam . sk | Webmaster: Fidel