Výnimočný kalendár
Sanigov Rok v prírode je lepší než hocijaký, aj ten najvýmyselnejší kalendár. Ja som s ním ten rok po vyjdení vo vydavateľstve Perfekt prežila celý. A keby to bolo možné, zaradila by som ho ako nepovinnú, ale deťmi zaručene nielen vítanú, ale aj žiadanú literatúru. Táto kniha ilustrovaná fotografiami a vernými kresbami autora 62 kníh, i kresbami výtvarníka Juraja Martišku, v dizajne Mariána Hatvaniho by ich o prírode naučila, čo nenájdu v učebniciach. A pravdepodobne by v nich zasiala semienko vrúcneho vzťahu ku všetkému živému aj neživému (zdanlivo), čoho sme súčasťou, no často na to zabúdame. A nepochybne by sa nám stala každodennou sprievodkyňou. Teda tým, čo autorovi ešte ako zvedavému dieťaťu chýbalo tak veľmi, že to, ako sa priznáva v doslove, nakoniec ako dospelý napísal pre rovnako zvedavé deti, ich rodičov a učiteľov on sám. On z nej urobil našu spolupútničku odpovedajúcu na množstvo otázok, ktoré sa človeku, či je malý alebo veľký, vynárajú vo vedomí pri každom dotyku s prírodou, bez ohľadu na to, či žije na vidieku alebo v meste.
Odpovede Miroslava Sanigu pritom vychádzajú nielen z jeho priam neuveriteľne bohatých vedomostí, ale aj z osobných zážitkov s tvormi a tvorčekmi, ktorých čitateľom približuje. Navyše sú to aj odpovede pútavé a vtipné, ktoré čitateľov nenásilne smerujú prinajmenšom k ekologickému – ak nie správaniu, tak aspoň uvažovaniu. A na rozdiel od mobilov či tabletov, nútiacich v súčasnosti až znepokojujúco veľa ľudí žiť s hlavami takmer stále sklonenými len k väčším či menším displejom, inšpiruje Sanigova kniha k tomu, aby sme sa paralelne s jej čítaním rozhliadali okolo seba, pod nohy, nad hlavy aj na seba navzájom. Navyše – až na verzálkami uvádzané texty, ktoré trochu sťažujú ich čítanie a vnímanie, a hoci – biele na farebnom plnia svoju funkciu ako výtvarný prvok, sťažujú čítanie a trochu od neho odrádzajú. Ako celok je však Rok v prírode graficky veľmi pôsobivo stvárnený Mariánom Hatvanim, mimoriadne nápadito a esteticky urobená kniha. Vďaka tomu môže byť inšpiratívna aj ako učebnica dobrého výtvarného vkusu. A vďaka obsahu ju možno naozaj vnímať ako kalendár, ba takmer ako „večný kalendár“. Neaktuálnosť by jej hrozila, iba ak by niektoré živočíchy, ktoré v nej Miroslav Saniga predstavuje, pre našu bezohľadnosť vyhynuli. Ak sa nás však do nej začítame viacerí, môžeme aspoň dúfať, že sa to nestane.