Čo môžeme urobiť my
Najnovšia kandidátka na primátorský post hlavného mesta Slovenska sa nedávno vyjadrila, že za „exprimátora bola Bratislava čistejšia“. Z úst súčasného primátora zaznelo o niekoľko dní skôr, že počas jeho úradovania sa podarilo znížiť dlh hlavného mesta (o ktorý sa zaslúžil práve exprimátor pozn. aut.) o 40 miliónov eur (zaplatiť treba ešte 173 miliónov), ale že sa to, žiaľ, podarilo, aj na úkor čistoty na jeho uliciach, dodal ospravedlňujúco.
Nuž pravdupovediac, Bratislava sa až na pár reprezentatívnych lokalitiek neskvela bohvieakou čistotou ani pred prevratom, ani po ňom. V tom si kontroverzné režimy, ktoré si v novembri 1989 vymenili žezlá, nemajú navzájom čo vyčítať. Bohužiaľ. A nie iba v Bratislave. Sú však za špinu v slovenských mestách a obciach (samozrejme, česť výnimkám), príslovečnú pre krajiny ležiace na východ od západného raja zodpovední len otcovia a matky slovenských miest a obcí?
Môže napríklad primátor hociktorého, nielen hlavného mesta či starosta obce za to, že mladé pipky, mladé matere, staršie „dámy“, svalnatí holohlaváči, ale aj tzv. biele goliere či vymódení metrosexuáli a mnohí iní, ktorí fajčia, kde ich to práve pochytí, odhadzujú ohorky z cigariet, kde ich to pustí? Napríklad trávniky pred Eurovea v Bratislave sú preto od jari do jesene často viac biele ako zelené. Môže za to vedenie hlavného mesta? Môže aj za zohyzďovanie múrov v meste grafitmi? Môže za cielený vandalizmus poškodzujúci to, na čo sme sa prinajmenšom daňami zložili všetci?
Môžu starostovia obcí za to, ak ich obyvatelia maškrtiaci „niečo malé“ odhadzujú obaly z toho „malého“ na chodník, na cestu, pred obchody, na detské ihriská, v parkoch, na zastávkach autobusov a električiek alebo v ich vagónoch, skrátka hocikam, kde to „niečo malé“ práve dojedli? Môžu primátori či starostovia za to, že obyvatelia horných poschodí panelákov vylievajú splašky a takmer denne vyhadzujú zvyšky jedál a iné odpadky vrátane skla z lodžií na chodníky pred vlastnými panelákmi? Môžu vedenia miest a obcí za to, že bytové psy zanechávajú pri prechádzkach po verejných priestranstvách svoje exkrementy, kde im napadne a ich majitelia sa neobťažujú odpratať ich?
Je fakt, že obce a mestá môžu za nevysypané odpadkové koše. Či môžu aj za to, že do nich, presnejšie na ne a okolo nich hádžeme ďalšie odpadky, ktoré končia na zemi okolo nich, či môžu za more špiny a odpadkov v lesoch, v okolí vodných nádrží a tokov, v horských plesách a inde, je otázne. Podľa logiky tých, ktorí špinu a odpadky rozhadzujú, najmä za odpadky okolo košov pravdaže môžu, veď chodníky či odpadové nádoby sú majetkom miest a obcí. A ich obyvateľom sa zdá úplne logické a v poriadku, že mestá a obce z nich majú odpratávať špinu, ktorú tam z pohodlnosti, ľahostajnosti či zo zábavy nahádžu oni, ich obyvatelia.
Vymenúvať, za čo všetko z neporiadku a špiny, ktorú všade okolo seba rozsievame plnými priehrštiami my občania, sú zodpovední primátori, starostovia či obecní a poslanci, by sa dalo donekonečna. Uvádzať príklady našich prehreškov proti elementárnym pravidlám spoločenského spolužitia a verejnému poriadku tiež...
Možno by však stálo za to, keby sme si vo chvíľach, keď ukazujeme prstom na tých, ktorí po nás musia čistiť augiášovské chlievy, ktoré sme špinou každého druhu, nielen materiálneho, zaplnili my, spomenuli na výrok Johna Fitzgeralda Kennedyho: Nepýtajte sa, čo môže vaša vlasť urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre ňu. A keby sme si uvedomili, že ten vznešený pojem vlasť rozmenený na drobné znamená aj naše obce, mestá, námestia, ulice, parky, priedomia aj predobchodia, chodníky, po ktorých chodíme, stanice, kde čakáme na vlaky... A že okrem tých, na ktorých za to všetko delegujeme istý diel zodpovednosti, jej jej najväčší podiel na nás.