logo_sm
Ti, kteří mohou, se mají postarat o ty, kteří nemohou.
A někdo musí promluvit i za ty, kteří nemají hlas.

Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)

Sloboda byrokracie.
Text je prevzatý z časopisu Leopoldov 4/2018.

Štátny teror

Vojtech Moravčík

Mnohí z nás iste majú v pamäti zháňanie všakovakého materiálu a spotrebného tovaru v takzvaných predrevolučných časoch. Banány, mandarínky, pomaranče, zázračné zahraničné lieky, stavebný materiál, pracie prášky, toaletný papier, hračky, mäso, kapry... Postávanie v radoch akosi patrilo ku koloritu života inak v podstate bezstarostnej socialistickej rodiny. Zrejme tomu pomohol aj systém rodinných prepojení či známostí a určite aj korupcia, no tak či onak, veľká časť obyvateľstva na počudovanie dokázala zohnať v konečnom dôsledku takmer všetko.

Aj s minulým režimom zmierení však vtedy potichu kritizovali bujnejúcu byrokraciu, ktorá sa už vtedy zdala obludná a po prevrate dúfali v jej oklieštenie.

Prišlo však prebudenie. Stali sme sa miestom výpredaja západného, často nekvalitného tovaru, technológií, ktoré boli už dávno prekonané a bohužiaľ, valila sa k nám aj špina, ktorú sme dovtedy registrovali iba z hŕstky filmov „nastavujúcich kritické zrkadlo“ kapitalizmu.

Štátny teror

Foto: mm

Náhrada radov na banány?

Mnohí, čo sme sa zrazu ocitli na dlažbe, sme utrpeli takpovediac šok zo „slobody“ a vari najväčší prospech určite zaznamenala byrokracia – začala metastázovať. Narýchlo transformované a zbudované inštitúcie, ktoré sme dovtedy nepotrebovali, rástli ako huby po daždi a „klienti“ s otvorenými ústami, už bez štrngajúcich kľúčov, čakali v rade na doteraz nevídaný artikel – tlačivá.

Registrácia na úradoch práce, v sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, na daňovom úrade či živnostenskom oddelení. Rozmnožili sa aj okresy a tým aj okresné aparáty. Všetky tieto inštitúcie naberali množstvo ľudí, ktorí si nás „obyčajných“ následne s radosťou vychutnávali a šikanovali a robia to doteraz. Treba povedať, že tomu celý ten čas výdatne pomáhajú aj úctyhodné(?) organizácie, akými sú zákonodarné orgány obsadené väčšinou nekompetentnými persónami, ktoré vymýšľajú nezmyselné zákony metódou pokus omyl.

Trafikanti a ich nohsledi

Je pozoruhodné, že podobná inštitúcia vznikla aj na európskej úrovni, a stala sa „trafikou“, kde väčšinou končia odložení politici a hrajú sa ďalej za „neslušné“ peniaze na piesočku zvanom európska legislatíva. Vymýšľajú absurdné pravidlá typu správny tvar vypestovanej uhorky, zákaz predaja 100-watových žiaroviek, najvyšší dovolený výkon vysávača, úsporné žiarovky naplnené ortuťovými parami, ktoré sú, mimochodom, závažnou environmentálnou záťažou...

Jeden z posledných výplodov je implementácia nariadenia Európskej únie GDPR (General Data Protection Regulation) alebo všeobecné nariadenie na ochranu osobných údajov. Dostávate aj vy množstvo mailov od organizácií, s ktorými spolupracujete alebo máte nejako do činenia? A informujú vás (asi v zmysle GDPR), že údaje o vás budú strážiť ako oko v hlave (inými slovami nič nehovoriaci oznam)? Zrejme áno. Pritom ani sami nevedia, či to vôbec posielať treba. Lenže – stačilo, ak to poslal jeden horlivec a spustil lavínu pápežskejších ako pápež.

Zásah vedľa

V súvislosti s GDPR bola zrušená aj veľmi obľúbená Spoločenská kronika v časopise Leopoldov, ktorý mnohí čítali odzadu, kde mala práve táto kronika svoje stále miesto. Pretože – je prirodzené, že ľudí zaujíma predovšetkým to, čo sa týka bezprostredne ich samých. Kedysi sa v nej jubilanti zaraďovali aj do vekových skupín a pre mnohých obyvateľov to bol zaujímavý zdroj informácií, kto sa koľko dožil, a že na svoj vek vyzerá dobre. Treba povedať, že niektorí občania si zverejnenie svojho mena v kronike neželali, a redakcia ich žiadosť bez problémov akceptovala. Neskôr sa upustilo aj od zverejňovania vekových skupín. GDPR totiž nie je nijaká novinka – doteraz nás gniavil slovenský Zákon o ochrane osobných údajov…

V súčasnosti to vyzerá tak, že sa bojí každý každého a podľa nejakej budúcej európskej voloviny, podporenej našimi servilnými vládcami, bude protizákonné aj zavolať na ulici niekoho menom.

Údaje bez ochrany

Apropo, ak sa chcete dozvedieť, kto z vlastníkov nehnuteľností sa kedy narodil, navštívte katasterportál. Zadáte lokalitu, meno a dozviete sa všetko, aj s presným dátumom narodenia, aj kto má koho za manžela či manželku, a aké nehnuteľnosti v rámci príslušného katastra vlastní. Už sa teším, kedy táto inštitúcia dostane mastnú pokutu za to, že to zverejňuje – čiže vôbec neochraňuje osobné údaje – a koho za to preradia na iné teplé miestečko.

Hoci – prečo za to pokutovať? Veď podľa iného zákona máme na informácie nárok. Alebo nemáme? Čo vlastne máme?

Kontakt: martam @ martam . sk | Webmaster: Fidel