logo_sm
Ti, kteří mohou, se mají postarat o ty, kteří nemohou.
A někdo musí promluvit i za ty, kteří nemají hlas.

Babička Bolavá (Terry Pratchett, Jan Kantůrek)

O ďalšej básnickej zbierke poetky Zlaty Matlákovej. (28. 02. 2021)

Nažiť si odvahu

Marta Moravčíková

Zlatka Matláková: Trvalky

Trvalky
Zlata Matláková
Grafická úprava a návrh obálky Martin Marušinec, Milan Senko
Spolok slovenských spisovateľov (2020)

Aj keď si to Zlata Matláková možno neuvedomuje, jej najnovšia básnická zbierka TRVALKY prináša dôležitú informáciu. Po rokoch stoviek veršov táto poetka nažila odvahu netajiť, čo sa jej žiadalo vyjaviť, ibaže akoby bolo lepšie obrniť sa tajomnosťou slovných spojení a ich významov. Zaručovalo to akési bezpečie. Bezpečie pred reakciami na poetkino vnímanie sveta, o aké by nestála. Možný zisk z risku odkryť svoje skutočné ja akoby ju celkom nepresvedčil, že to neuberie na sile jej poetickosti ani neporuší integritu jej osobnosti natoľko, aby lákala na pokusy odtajňovať a tým odtajomniť, čo má zostať tajomné.

Nažiť dosť odvahy, aby básnik to, čo z neho vyviera, nemaskoval veršami až do nezrozumiteľnosti, sa niektorým nepodarí celý život. Zlata Matláková si odvahu demaskovať to, čo túži byť pred svetom a možno i pred jej vnútrom odkryté, no neodkrýva sa ľahko, nenažila jednoducho ani bezbolestne. To by pozorní čitatelia jej veršov nepochybne potvrdili. A aj v Trvalkách to robí veľmi opatrne.

Aby dozrela k poznaniu, že dôležitejšie ako mimikry tajomnosti (často neuchopiteľnej možno aj pre ňu samu) je obyčajné otvorenie svojho neba, pekla i raja, bolo treba verš po verši, slovo po slove naplno zažiť, precítiť a akceptovať každé písmeno prežitého. A pokoriť sa. Bez výhrad a bez kľučkovania. Neostýchať sa za to, že každý z nás patrí k tým, ktorí sme síce všetci, ako príroda káže, jedineční, no zároveň presne takí ako ostatní – aj tí, ktorým sa nechceme podobať.

Takáto pokora a isté zmierenie s faktami znamená nielen intímnejšie zblíženie s čitateľmi, ale i so sebou.

Naplno dozretá odvaha potom napríklad v básni A ty, advent, vôbec nie si najmenší, prináša silnú výpoveď v podobe prvej namiesto tretej osoby, do ktorej sa autorka „obliekla“, keď Advent vyšiel prvý raz.

A v Trvalkách Zlata Matláková rozohrala nielen množstvo do hĺbky načierajúcich podobenstiev, ale aj skvostných obrazov. Napríklad, že:

(…)
dnes ráno natieklo toľko októbra, až zatopilo hriadky

(…)
hovoriť o nej: o mame?
v zatvorenom okne hľadám jej siluetu
mohla by aspoň pohnúť rukou
zaprieť sa do rámu
použiť hlas tvár mimické svaly
ako vždy podať riedke plátno na precedenie zlého

A na záver Trvaliek reflektuje v duchu svojej tradície najbližšiu skutočnosť:

(…)
očakávaná druhá vlna
zasahuje mhd:
vchody do električiek a trolejbusov
označujú möbiovou páskou
s jednou stranou a jednou hranou
rovnakou k pravej i ľavej ruke
ako ponesiem chlieb a kvet?

Ako? Tak ako vždy, Zlatka, pretože:

lepšie je počúvať
a myslieť na potešenie zo zvuku
až do takej miery
že hudba počúva mňa
a nechýba jej citlivosť
v ľudskom i ne-ľudskom svete

Úryvky sú z básní Jesenná rovnodennosť, Spomienky prevyšujú názvy obrazov, Už stačilo, Elektronická hudba.

Zvýraznenie veršov MM.

 

Kontakt: martam @ martam . sk | Webmaster: Fidel