Je krátko pred pol piatou. Pár minút do začiatku využívam na prehrabúvanie v starších knihách, ktoré knižnica ponúka po symbolických desať centov, aby sa nazbieralo na nové knihy a prvá mi príde pod ruku novela, ktorú mám síce dávno prečítanú, no jej objav mi pripadá ani akési znamenie a jednoducho ju nemôžem nekúpiť. Neskôr sa ukáže, že tá kúpa mala naozaj zvláštny význam.
Skončil sa september 2013 a naše psy sa ocitli mimo zákona. Slovenskí štátni „premianti“ v parlamente si povrchne prečítali európsku smernicu a implementovali všeobecnú povinnosť čipovať psy, mačky a fretky. Ako je možné, že novelizovaný zákon č. 39/2007 Z. z., platný od 1. 11. 2011, ktorý povinnosť čipovania zaviedol, nikto nečítal, nenapadol a nekonfrontoval so zákonmi všadeprítomnej Európskej únie? Vysvetlenie je iba jedno: jediné, čo poslanci vedia, je – hlasovať.
To, čo malo oslobodiť, sa obracia vo svoj opak a stáva sa nástrojom kontroly, obmedzovania a veľmi pravdepodobne aj útlaku.
Nastavenie systému financovania slovenských univerzít spôsobuje, že úroveň vzdelávania a jeho výsledok sa na slovensku prispôsobuje študentom, ktorí na štúdium nemajú predpoklady. A to je prevažná väčšina poslucháčov slovenských vysokých škôl.
Je pravdepodobné, že nasledujúce generácie budú považovať cestovanie pre zábavu za environmentálny zločin. Neznamená totiž len plytvanie vyčerpateľnými zdrojmi a znečisťovanie životného prostredia nevyhnutnými exhalátmi. Prináša aj priamu devastáciu turistických oblastí – environmentálnu, kultúrnu, a v neposlednom rade aj devastáciu hospodársku.
Kniha bez redaktora je ako divadlo bez režiséra
Všetky žiaduce vlastnosti redaktora vystihuje jeden výraz – zodpovednosť, preto sa aj nazýva zodpovedný redaktor. No dnes sa často stretávame s takou kvalitou redigovania, kde o zodpovednosti ani nechyrovať: bezočivá neznalosť pravopisu, pohŕdanie pravidlami, prenikanie subštandardu nielen do dialógov, ale aj do autorskej reči; preberajú sa cudzie väzby, najmä z angličtiny, „obecná“ čeština figuruje ako slovenský veľkomestský slang.
Členovia Autorského klubu z Banskej Štiavnice nedávno doslova strčili do vrecák nejedného z tiežumelcov, ktorí síce dostávajú nemalý priestor v médiách, ale to, čo ponúkajú, je zvyčajne brak. Štiavničania naopak – prišli do Bratislavy s hodnotami.