Stretnutie žiakov s novým učiteľom vždy znamenalo chvíľu napätia, očakávania a odhadovania budúcnosti.
Občanovi 60 – 62 stačí na 50-percentnú zľavu na jazdy s ZSSK občiansky preukaz. Občan, ktorý dovŕši 63 rokov však už nárok na 50-percentnú zľavu automaticky nemá. Aby ju mohol využívať, musí si vybaviť preukaz ZSSK s fotografiou, a to OSOBNE, nie online, bez ohľadu na svoju digitálnu gramotnosť... Inými slovami, bez takto vybaveného preukazu platí plnú cenu lístka – hoci je starší ako občan, ktorý má na zľavu nárok automaticky a bez byrokratických obštrukcií! To odpísala autorovi tohto postrehu v súčasnosti veľmi uznávaná a všade preferovaná dáma. Aj keď umelá...
Práve také sa nájdu na výstave preparátov Milana Žiaka nazvanej Pod vodnou hladinou vo výstavnej sieni Vlastivedného múzea, v Robotníckom dome v Hlohovci. Ako upozornil kurátor Branislav Varga, okrem trofejí domácich rýb zaujmú sladkovodné raje, akváriové rybky z Amazónie, pirane či zástupca najväčších sladkovodných rýb sveta z rodu Arowana, ale aj žraloky či ich predchodca, paryba chiméra hlavatá.
V liptovskej obci Lúčky, známej možno viac ako kúpele, si istý čas občania krstili deti sami a sami, bez farára, aj pochovávali svojich mŕtvych. Akoby načrtli predobraz občianskych pohrebov. Ale aj obraz ženskej odbojnosti, keď, ako uvádza Leopold Moravčík v Príbehoch spod Choča, odpovedala nevesta pred oltárom na kňazovu otázku, či si berie ženícha dobrovoľne, odvetila: „Nie, donútili ma rodičia.“
Poobede zvyknem chodiť z práce električkou. Petržalské mosty sú už pravidelne plné. Zápchy, predbiehanie áut, občas havárie, a potom to zvyčajne celé kolabuje. Idem teda radšej električkou. Ráno mi ide z neďalekej konečnej autobus 98, poobede už druhý rok električka až k Slimáku. Spokojne si sedím pri okne a so zadosťučinením sa dívam na šoférov hlavne tých lepších značiek, ako trpia. Oni musia stáť a ja v električke fičím nerušene ďalej.
„Vrták? Ale šak to nyšt neny...“
Otec večne niečo opravoval. Najčastejšie motorky. Prilepšoval trom malým, no veľmi hladným krkom. Motal som sa okolo neho, obdivoval a obdivoval. Najviac ma fascinovala vŕtačka. Niekedy ma postavil na stoličku a dovolil malej ruke tlačiť páku. A mne sa vtedy zdalo, že tá jeho veľká ruka na mojej ani nie je potrebná. Vrták sa krútil a z dierky vyliezali strieborné jašteričky.