Čoho je moc, toho je moc (a niečoho zase málo)
Svet je krutý a vládne v ňom zákon silnejšieho, jeden druh požiera druhý, aby prežil a bohužiaľ, práve preto to v prírode funguje. Možno to platí aj v ľudskej spoločnosti, ale tú nadstavbu, ktorú máme v hlave, by sme mali používať, aby to fungovalo aj bez násilia a zabíjania, ktoré nám často ponúka aj audiovizuálny priemysel.
Ticho nočnej izby preťal hrozný výkrik. Fľaša s genciánkou letela na stenu a krásne do fialova ju vymaľovala. Nasledoval skok dozadu a Terku zastavilo až zrkadlo na stene. Skončila v chirurgickej ambulancii s dvanástimi stehmi vo vlasovej časti hlavy.
Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa v spoločnosti bežne objavovali rôzne vyjadrenia o tom, že ženy sú hlúpe, povrchné, bez inteligencie aj zmyslu pre hlboké myšlienky. Ich jediným zmyslom sú vraj plytké reči…
Dostala som raz ponuku prenocovať v spacáku v depozitári Oravskej galérie. Ak sa vraj nebojím myší, ktoré tam zvyknú korzovať celé noci… Bojím, ale aj tak som vzhľadom na okolnosti s vďakou prijala.
Keď naďabím na taký spadnutý kvet nikdy neodolám a vždy ho zodvihnem. A nedávno som si takto priniesla kvet – spojenca.
Ak by som dnes napríklad ja pri vstupe do miestnosti pozdravil česť práci, považovali by ma ľudia prinajlepšom za blázna, v horšom prípade za propagátora teroristickej komunistickej ideológie. Možno by som dokonca ohrozil seba aj svoju rodinu besnejúcim hysterickým davom…
Za podvody sa ide po krkoch len tým, ktorých potrestaním možno odvrátiť pozornosť od vlastných pokleskov, a pravdaže, aj ľudom, ktorí sú o niekoľko spoločenských poschodí nižšie. Lebo veď za podvody niekoho trestať treba. Moc sa navonok potrebuje prezentovať spravodlivosťou(?). Takou, ktorá neodpúšťa, väzní (aj bez súdu), umlčiava, utláča – aby chránila. Samozrejme, najmä seba...