Už ju vraj nič neprekvapí
Mali spolu službu, keď Terka tónom, ktorý nezniesol odklad povedala: „Ten zo šestky exol, ako ste kuvikali pri vizite. Už je upravený. Vypíšte papiere, zavolám na patolu.“
Mladý začal namietať, že exitus by mal predsa skonštatovať on, prečo ho teda nezavolala, nestihol však ani donamietať a Terka spustila: „Krucinál, doktore, tak reku, urobím mladému radosť, nech si pospí o hodinku dlhšie a ešte sa mu nepáči? No mňa teda už u vás asi nič neprekvapí,“ tresla telefónom.
Mladý zbehol dolu, Terky nikde. Určite si šla bafnúť na druhé. Chcel dopovedať, čo nestihol do telefónu, no nedalo sa. Stále mu v hlave rezonovala veta, že ju už na ňom asi nič neprekvapí.
Prišiel do inkriminovanej izby, chudák dedko už zakrytý plachtou, trčalo mu iba pravé chodidlo. Na palec sa zvykol uviazať identifikačný štítok a na lýtko sa fialovou genciánkou napísalo meno a rok narodenia. Dedko, ešte teplý, bol už aj na vozíku prichystaný na odvoz a mladý dostal nápad.
Foto: Adrian Clark (flickr.com)
Tak teda, milá Terka, teba že už nič neprekvapí? Schytil vozík, odviezol dedka na balkón a plachtu z neho stiahol. Bola noc, na balkóne už pusto. Mladý doviezol z chodby nový vozík, vyzliekol sa do slipov, ľahol si na vozík a vystrčil pravé chodidlo. Stihol.
Otvorili sa dvere, vošla Terka. Počul, ako si naťahuje rukavice, pohmkáva a začína mu uväzovať štítok na palec. Mladý doktor vydržal. Potom poodhrnula plachtu na lýtku. Počul, ako hnusne zahrešila. Asi jej nešlo odkrútiť vrchnák na fľaške s genciánkou. Podarilo sa však a potom nastalo ticho. Terku asi zaujalo chlpaté lýtko. To už dedkovia nemávajú. Cítil, ako mu lýtko ohmatáva. Zdalo sa jej ešte veľmi teplé. Zneistela, no iba na chvíľu. Zrazu zacítil ako mu drievkom s vatou na konci začína na lýtko písať meno. Tá genciánka bola strašne studená. Takmer kýchol, takmer mu to nevyšlo. Nakoniec však predsa: vystrčil ruku, plesol Terku po zadku a zamrmlal hrobovým hlasom: „No Terka, to ti ale trvalo!“
Výsledok prekonal všetky jeho očakávania. Najprv asi sekundu nič, no potom jej to asi došlo. Ticho nočnej izby preťal hrozný výkrik. Fľaša s genciánkou letela na stenu a krásne do fialova ju vymaľovala. Nasledoval skok dozadu a Terku zastavilo až zrkadlo na stene. Skončila v chirurgickej ambulancii s dvanástimi stehmi vo vlasovej časti hlavy. Pod vlasmi, našťastie, býva tvrdá kosť lebečná, takže Terka odchádzala po hodine z ambulancie iba s napolo ostrihanou hlavou a turbanom z obväzov. Sedatívum v jej zadku začalo našťastie rýchlo účinkovať. Inak by bol mladý perspektívny doktor s vymaľovaným pravým predkolením asi zle dopadol
Prekvapeniam potom nebolo konca kraja. Takmer na kosť zamrznutý dedko, na ktorého v tom strese zabudli a nechali ho dve hodiny na balkóne. Stenu v izbe museli oškrabať a nanovo vymaľovať; zaplatil to mladý doktor. Primár sa rozhodol mladého perspektívneho doktora vyhodiť, Terka sa však za neho prihovorila. Bola to fér baba. Uznala, že mladého asi provokovala viac, ako bolo treba. Odpustila mu. Nakoniec, páčil sa jej a prekvapil ju. Nad očakávanie. A tak mu už nič nebránilo, aby získal titul v „kolektíve obľúbený“. A on tomu kolektívu potom dlho ukazoval genciánkou pomaľované predkolenie. Skoro ako netradičnú kérku.
