Štátny teror

Vojtech Moravčík

Mnohí, čo sme sa po prevrate zrazu ocitli na dlažbe, sme utrpeli takpovediac šok zo „slobody“. Na rozdiel od byrokracie, ktorá možno aj vďaka nemu zaznamenala vari najväčší prospech – začala metastázovať. Narýchlo transformované a zbudované inštitúcie, ktoré sme dovtedy nepotrebovali, rástli ako huby po daždi a „klienti“ s otvorenými ústami, už bez štrngajúcich kľúčov, čakali v rade na doteraz nevídaný artikel – tlačivá.

Spätné zrkadlo

Vojtech Moravčík

Nevídaný rozvoj ľudského snaženia odštartoval okrúhly predmet otáčajúci sa okolo svojej osi a sprevádza nás do dnešných čias. A nepochybne nás bude sprevádzať aj na konci všetkých vekov. Koleso.

Maľovaná (a fotografovaná) nesmrteľnosť

Marta Moravčíková

Tí čo uverili, uverili možno najmä preto, že chceli uveriť vo vlastnú nesmrteľnosť. A utiekajú sa k nemu hádam aj preto, že kríž, ktorý musel niesť na zbičovanom tele na ceste od svojich sudcov po katov, im pripomína vlastný kríž, s ktorým sa lopotia dlhšie ako on. Celý život.

Výnimočný kalendár

Marta Moravčíková

V každom mesiaci tam na nás čakajú fascinujúce stvorenia, úžasné dojmy a nádherné chvíle. Kde? V každom oblaku, bystrine, mravcovi, lúčnej kvetine, hovorí „vydavateľ“, ako sa pod úvodné slová naozaj nevšedného kalendára-knihy pre veľkých i malých podpísal ktosi z vydavateľstva PERFEKT, ktoré vydalo knihu Miroslava Sanigu Rok v prírode. Knihu, ktorá ma podnietila k úvahe, že byť ministerkou školstva, zabezpečila by som po jednom výtlačku pre každú základnú školu. Prečo?

Prikázané sviatky

Vojtech Moravčík

Patrím k šťastnej generácii, ktorá zatiaľ na vlastnej koži nezažila vojnové útrapy. Zámerne som použil slovo zatiaľ. Iné slovo, mier, predstavovalo v zlých časoch niečo žiarivé, neskutočné a znamenalo jednu z najväčších hodnôt, bez ktorej sa život zdal ak nie nemožný, tak určite veľmi neistý. Dnes sme tento symbol a podmienku šťastného života nadobro sprofanovali nielen verejne, ale aj sami v sebe.

Podvádzanie v priamom prenose

Vojtech Moravčík

Z hľadiska medzinárodných zmlúv je celoplošné vysielanie na územie iného štátu, najmä v súvislosti s autorskými právami, neprípustné. Distribučné spoločnosti pritom predávajú programy väčšinou pre územie jedného štátu a celoplošné šírenie takéhoto programu na územie štátu, pre ktorý nebol zakúpený, je nelegálne. Takéto porušovanie medzinárodných dohôd sa však u nás i v Českej republike deje u všetkých operátorov už mnoho rokov. Prečo boli doteraz všetci ticho?

Sila hlasu

Vojtech Moravčík

Dnes si už ani nepamätám pre koľkých vojakov som na vojenčine premietal sovietsky strihový dokument Obyčajný fašizmus. Myslel som si, že to bude klasická, vyše dvojhodinová nuda. Nevedel som si predstaviť, že sa niekto bude dívať na taký dlhý dokumentárny film. Určite som nebol sám, kto sa vtedy mýlil...

Vyrovnaný duel

Marta Moravčíková

Jána Čomaja vynáša na reportérsky olymp hlboké, no nie nadhľadu zbavené zaujatie, profesionálna práca s faktami a kompozíciou, neúnavné hľadanie informácií, objavovanie súvislostí, nečiernobiele videnie pri presahu do súčasnosti, hold výnimočným slovenským osobnostiam, ale aj tým najobyčajnejším ľuďom. Reportáže Eugena Gindla sú najmä príbehmi udalostí, javov či faktov a práve vládnucich pomerov. Na ich aktérov, často bezmenných (takže sa s nimi poľahky stotožní hociktorý čitateľ), hľadí optikou „zvonka dovnútra“. Nie však povrchne.

Výchova ulicou

Vojtech Moravčík

V Leopoldove je v kalendári mestských podujatí roky zakotvené stavanie mája. Vlani sa náš „májový mechanizmus“ vyčíňaním vetra polámal, ale našťastie nikto neutrpel zranenie. Mohla ho však utrpieť tradícia – ak by nás to bolo od ďalšieho stavania májov odradilo. To sa však nestalo.

Čierne na bielom

Vojtech Moravčík

Tohtoročná snehuliakovská sezóna ma prekvapila mimoriadnou agresivitou detí. Hrozné je, že to neboli pubertálne ročníky, kde by sa dali očakávať vandalské prejavy, ale deti prvého stupňa základnej školy. Zúrivé kopanie, sekanie a celková devastácia niečoho, čo bolo vytvorené aj pre ich radosť, nechala chladnými aj okolo postávajúce mamičky kočíkujúce svoje ratolesti...

V tieni hrôz

Marta Moravčíková

Nie je to tak dávno, čo sme si pripomenuli sté výročie začiatku prvej svetovej vojny, ale plesajúc, hoci triezvo, nad jej koncom, akosi nevenujeme pozornosť tomu, že pomaly a plazivo, zahalenú do rúšok občianskych vojen, začali mocní tohto sveta už dávno možno tretiu. Ani tá nevstúpila do nášho života a na našom území dunením výbuchov a bombami (teda aspoň nie zatiaľ).

Čo môžeme urobiť my

Marta Moravčíková

Môžu starostovia obcí za to, ak ich obyvatelia maškrtiaci „niečo malé“ odhadzujú obaly z toho „malého“ na chodník, na cestu, pred obchody, na detské ihriská, v parkoch, na zastávkach autobusov a električiek alebo v ich vagónoch, skrátka hocikam, kde to „niečo malé“ práve dojedli?

Povstania

Marta Moravčíková

Členov ochranky (pretože svoje si k pamätníku prišli povedať všetci tí, ktorým sme kedysi hovorili papaláši) je takmer viac ako občanov. Kdeže sú tie davy s kľúčmi z osemdesiateho deviateho, alebo síce trochu redšie, ale aj tak dosť početné z neskorších rokov, keď učitelia či zdravotníci prišli vyjadriť s výsledkami svojho novembrového štrngania nespokojnosť...

Little Boy a Fat Man

Vojtech Moravčík

Tak, ako je odsúdeniahodné, ak armáda postupuje proti nepriateľovi so štítom zloženým zo žien a detí, je odsúdeniahodné aj zabíjanie civilných obyvateľov kvôli záchrane vojakov akejkoľvek armády.

Múdre bláznovstvá

Marta Moravčíková

To decko je blázon je kniha zrkadliaca detské vnímanie neskreslené dospeláckym hodnotením a nepoznačené nijakým mentorovaním. Je to výnimočne harmonické skĺbenie pohľadu vtedajšieho dieťaťa s pohľadom dnešnej dospelej ženy.

Cez uši do duší

Marta Moravčíková

Je krátko pred pol piatou. Pár minút do začiatku využívam na prehrabúvanie v starších knihách, ktoré knižnica ponúka po symbolických desať centov, aby sa nazbieralo na nové knihy a prvá mi príde pod ruku novela, ktorú mám síce dávno prečítanú, no jej objav mi pripadá ani akési znamenie a jednoducho ju nemôžem nekúpiť. Neskôr sa ukáže, že tá kúpa mala naozaj zvláštny význam.

Brieždi sa?

Marta Moravčíková

Reťazenie násilných smrtí sa začalo vtedy, keď sa začalo ľudstvo. A pokračuje bez ohľadu na dosiahnutú takzvane civilizačnú úroveň. Je to ako s týranými deťmi – aj ony sa zvyčajne stávajú tyranmi a mstia sa na nevinných, ktorí sa budú mstiť na ďalších nevinných.

Elektrizujúca a magická

Marta Moravčíková

Spomínali sme na Djuku so smiechom, čo je jediný spôsob, ako možno spomínať na nebožtíkov, hovorí Nikola Tesla, keď sa v myšlienkach vracia k svojej mame. K jedinej ľudskej bytosti, na ktorej mu záležalo väčšmi ako na práci.

Mimo zákona

Vojtech Moravčík

Skončil sa september 2013 a naše psy sa ocitli mimo zákona. Slovenskí štátni „premianti“ v parlamente si povrchne prečítali európsku smernicu a implementovali všeobecnú povinnosť čipovať psy, mačky a fretky. Ako je možné, že novelizovaný zákon č. 39/2007 Z. z., platný od 1. 11. 2011, ktorý povinnosť čipovania zaviedol, nikto nečítal, nenapadol a nekonfrontoval so zákonmi všadeprítomnej Európskej únie? Vysvetlenie je iba jedno: jediné, čo poslanci vedia, je – hlasovať.

Záhada, ktorá odhaľuje

Marta Moravčíková

Bulo – tak sa na Považí hovorí plemennému býkovi; a možno ešte alfa samec, presvedčený, že je pupkom ľudstva. Podstatný pritom vôbec nie je on, bulo, ale naše hodnotenie jeho miesta v našom živote. Presnejšie, naše zbožštenie teľaťa, ktorým kedysi bol.

Rúca sa ďalší veľký sen?

Richard Sťahel

To, čo malo oslobodiť, sa obracia vo svoj opak a stáva sa nástrojom kontroly, obmedzovania a veľmi pravdepodobne aj útlaku.

Komu (a prečo) to vyhovuje?

Richard Sťahel

Nastavenie systému financovania slovenských univerzít spôsobuje, že úroveň vzdelávania a jeho výsledok sa na slovensku prispôsobuje študentom, ktorí na štúdium nemajú predpoklady. A to je prevažná väčšina poslucháčov slovenských vysokých škôl.

Biť, či nebiť?

Marta Moravčíková

Vyčnievať je príjemné, ale aj to bolí. Vyčnievať je sympatické, ale aj riskantné, ba môže to byť až nebezpečné.

Človek totiž ťažko akceptuje tých, čo sú priveľmi iní než on sám. Pretože je ľudské ťažko prežierať cudziu – väčšosť.

O cestovaní

Richard Sťahel

Je pravdepodobné, že nasledujúce generácie budú považovať cestovanie pre zábavu za environmentálny zločin. Neznamená totiž len plytvanie vyčerpateľnými zdrojmi a znečisťovanie životného prostredia nevyhnutnými exhalátmi. Prináša aj priamu devastáciu turistických oblastí – environmentálnu, kultúrnu, a v neposlednom rade aj devastáciu hospodársku.

Kniha bez redaktora je ako divadlo bez režiséra

Viera Hegerová

Všetky žiaduce vlastnosti redaktora vystihuje jeden výraz – zodpovednosť, preto sa aj nazýva zodpovedný redaktor. No dnes sa často stretávame s takou kvalitou redigovania, kde o zodpovednosti ani nechyrovať: bezočivá neznalosť pravopisu, pohŕdanie pravidlami, prenikanie subštandardu nielen do dialógov, ale aj do autorskej reči; preberajú sa cudzie väzby, najmä z angličtiny, „obecná“ čeština figuruje ako slovenský veľkomestský slang.

Ľudia z „mimocentra“

Marta Moravčíková

Členovia Autorského klubu z Banskej Štiavnice nedávno doslova strčili do vrecák nejedného z tiežumelcov, ktorí síce dostávajú nemalý priestor v médiách, ale to, čo ponúkajú, je zvyčajne brak. Štiavničania naopak – prišli do Bratislavy s hodnotami.

História na Kameni

Festival stredovekého života na hrade Červený Kameň 28. - 29. 7. 2012

História na Kameni

Ponuka pocitov

Denisa Kolářová, Marta Moravčíková

Narodila sa, vyrástla, tvorí – výrazne, inak. Aby ste sa stotožnili s charakteristikou „inak“, ktorá nespresňuje, v čom ani od koho „inak“, teda odlišne, alebo ju zamietli, treba autorkine obrazy vidieť. A potom pouvažovať nad tým, čo môže pre človeka znamenať hľadanie (aj seba samého) a odvaha priznať sa k tomu. A priznať sa ešte k čomusi navyše.

Dobrý deň

Marta Moravčíková

Hoci deti si to možno neuvedomujú, pár jednoduchých slov pri stretnutí s neznámymi dospelými pomáha budovať ich budúcu kultivovanosť. A dospelí, ktorí im ju vštepujú, si zaslúžia poklonu.

Neobyčajná odysea

Marta Moravčíková

V Rakúsko-Uhorsku platil pre podomových obchodníkov zákaz navštevovať kúpeľné mestá počas sezóny. Drotári mali na celom území monarchie výnimku a mohli navštevovať všetky tieto mestá slobodne a kedykoľvek.

Dobrovoľné vazalstvo

Marta Moravčíková

Pred vyše dvoma desaťročiami sa kriticky poukazovalo na materializáciu nášho života a na to, že sa tvrdo potláča jeho duchovný rozmer. Súčasný kult vecí, majetku a konzumu neprekáža takmer nikomu. A nikomu neprekáža ani zničujúca unifikácia, ktorá v bežnom živote potláča akýkoľvek náznak individuality.

Partiové knihy

Marta Moravčíková

Neviem si predstaviť, ako by reagovali kníhkupci (nevraviac o vydavateľoch), keby zákazníci reklamovali knihy ako nepodarky preto, že sú plné hrubých gramatických chýb, štylistických lapsusov či zlého skloňovania, prípadne preto, že si kúpili text na úrovni slohovej práce základnej školy tváriaci sa ako literatúra. Aj také sa vydávajú... Čitateľ to však v kníhkupectve nemusí zistiť a možnosť zaplatiť knižku až po prečítaní neexistuje. Najmä pri knižných novinkách si teda zvyčajne kupujeme mačku vo vreci.

Zákonom chránená pažravosť

Marta Moravčíková

Odborník tvrdí, že výmena štátnych úradníkov po každých voľbách ťahá štát ku krachu. Laik uvažuje, že ku krachu ťahá nás všetkých – a treba to povedať neeufemisticky – pažravosť. A šafárenie zo spoločného, ako keď sa nešafári z vlastného. Pritom za vlastné sa, pravdaže, celé veky pokladá iba a výlučne „moje“, nikdy nie „naše“...

A to s kým bankuješ?

Vojtech Moravčík

Všetci bankám poskytujeme svoje viac či menej ťažko (alebo ľahko) zarobené peniaze, aby s nimi manipulovali, využívali ich, zneužívali a aj pomocou nich tvorili zisk. Ak však chceme so svojimi peniazmi manipulovať my vkladatelia, musíme paradoxne každú finančnú operáciu so svojimi vlastnými aktívami banke zaplatiť. A za čo vlastne platíme? Dnes väčšinou za bezhotovostné, automaticky prebiehajúce operácie...

Jednu knihu ročne

Marta Moravčíková

Nie prečítať – kúpiť. A nie do vlastnej knihotéky, ale do niektorej zo slovenských knižníc. Prečo? Pretože knižnice na Slovensku už roky nemajú toľko peňazí, aby mohli svoje knižničné fondy rozširovať tak, ako by chceli. Inými slovami, nemajú za čo nakupovať toľko nových kníh či iných knižničných jednotiek (napríklad cédečiek alebo dévedečiek), koľko by pre svojich čitateľov potrebovali.

Hrať, či siať? To je otázka...

Marta Moravčíková

Keď čítam alebo počujem, že ktorýsi herec či herečka sa dobre cítil „v roli“, rozmýšľam, či sa pod tie dobré pocity podpísala roľa s pšenicou, jačmeňom, repkou olejnatou alebo inou plodinou.

Malosť nevzdelanosti

Marta Moravčíková

Mal udávať známych. A prečo neudával? Takúto otázku evokuje medzititulok v článku istého slovenského denníka. Podľa logiky spisovnej slovenčiny z neho totiž vyplýva, že človek, ktorého sa to týka, v tomto prípade šéf významného štátneho úradu, MAL udávanie v náplni práce. De facto teda robil to, čo MAL robiť. Alebo predsa len nemal? Asi nie, keď sa pár dní po zverejnení článku šéfovania vzdal.