Čoho je moc, toho je moc (a niečoho zase málo)
Svet je krutý a vládne v ňom zákon silnejšieho, jeden druh požiera druhý, aby prežil a bohužiaľ, práve preto to v prírode funguje. Možno to platí aj v ľudskej spoločnosti, ale tú nadstavbu, ktorú máme v hlave, by sme mali používať, aby to fungovalo aj bez násilia a zabíjania, ktoré nám často ponúka aj audiovizuálny priemysel.
Ticho nočnej izby preťal hrozný výkrik. Fľaša s genciánkou letela na stenu a krásne do fialova ju vymaľovala. Nasledoval skok dozadu a Terku zastavilo až zrkadlo na stene. Skončila v chirurgickej ambulancii s dvanástimi stehmi vo vlasovej časti hlavy.
Stalo sa už akousi našou národnou črtou obliekať svoje názory podľa vkusu tých, ktorým ich práve servírujeme, dívať sa na každú situáciu cez iné okuliare, mať na každý deň a na každého človeka iný meter. Na tom nič nemení čas, spoločenské zriadenie, ktoré práve vládne, ani to, čo hlásame.
Podľa najnovších poznatkov žiaci a študenti vzhľadom na katastrofálnu neznalosť svojho materinského jazyka nevedia nielen to, čo znamená pojem povstať či povstanie. Nevedia ani to, že v histórii ich vlasti, ak, pravda, vedia, čo je vlasť, nejaké povstanie (dokonca Povstanie s veľkým P) bolo. Našťastie o ňom na rozdiel od našich vládnych plagiátorov a nevzdelancov aspoň nič nepapagájujú.
Viete, čo je deladzídeň? Alebo armáles, fokoš, lônik, okovitka či libertáše a libertíni? Dozviete sa to v knihe Posledný liptovský kuruc. Pobaví nás, naplní zvedavosťou a často aj chuťou dopátrať sa po jej dočítaní ďalších faktov, ktoré súvisia s významnými udalosťami našich dejín nielen v Liptove. A ak si podmaní osvietených učiteľov a učiteľky…
Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa v spoločnosti bežne objavovali rôzne vyjadrenia o tom, že ženy sú hlúpe, povrchné, bez inteligencie aj zmyslu pre hlboké myšlienky. Ich jediným zmyslom sú vraj plytké reči…
Sú takí ľudia, ktorí vedia dať, aj čoho sa im samým nikdy nedostalo, a nepýtajú za svoj podarúnok zmenku. Sú a zostávajú.